História
História obce a hradu
Písomná zmienka o obci pochádza z listiny z roku 1423. Tá slúžila ako doklad, že kráľ Žigmund dáva hrad Sokoľ Matúšovi a Imrichovi z Pavloviec. Hrad, vtedy sa nachádzajúci v Šarišskej stolici, im odovzdal so všetkým príslušenstvom, okrem obce Kavečany, ktorú dal Košiciam. K vlastníctvu hradu Sokoľ patrili obce Sokoľ (Zakolya), Kostoľany nad Hornádom (Zenthestwan), Malá Vieska (Wyfalu) a Tepličany (Tapilczan), ako aj Rokycany (Berky), Biskád (Bykzad), vyhynutá dedina neznámej polohy, Ružín (Rwsynch), Malá Lodina (Felsew Landa) a veľká Lodina (Also Landa).
Obec Sokoľ však existovala ďaleko skôr, čo potvrdzuje i listina z prvej polovice XIV. storočia. Pápežské deisatkové záznamy z rokov 1332 - 1337 potvrdzujú existenciu fary v dedine Sokoľ (Alzokole, Alzokolc). Je tu však problém s presným lokalizovaním vtedajšej obce. Na základe písomných záznamov je dôvodné nazdávať sa, že kostol Sokoľ sa nachádzal v časti, kde sú dnes Kostoľany. Predpokladá sa totiž, že kostol ležal na polceste medzi dedinami Sokoľ a Tepličany. Až neskôr začali okola kostola vznikať nové stavby - obytné domy, ktoré dali základ súčasnej obci Kostoľany. Od toho sa odvíja aj jej názov. Problematické je aj označenie hradu, pretože v rôznych dokumentoch a historických štúdiach dochádza k zámene hradu Sokoľ - Hradová, čiže tzv. košického hradu, ktorý sa nachádza pri ceste do Kavečian na hrebeni medzi Suchou dolinou a Hornádom a hradom Sokoľ, ktorý je od dnešnej obce Sokoľ vzdialený asi sedem kilometrov. Aj na turistickej mape je jeho poloha vyznačená zle. Chatrné ruiny sa nachádzajú zarastené v lese v lokalite, ktorá sa volá Na hrádku.
Skutočnosť, že kostol Sokoľ tu stál už v roku 1332, svedčí o ľudnatom osídlení lokality, takže je možné predpokladať, že aj obec Sokoľ existovala už v rokoch 1289, keď podľa historických listín už existovali dediny Trebejov a Obišovce. Historik B. Varsik o tomto probléme uvádza: "Dedina Sokoľ musela existovať už pre vznikom hradu Sokoľ, ktorý vznikol niekedy v rokoch 1297 - 1311 (r. 1297 ho nebolo a v roku 1311 už stál), a hrad Sokoľ dostal názov bezpochyby podľa názvu tejto dediny, kde boli kráľovskí sokoliari (falconarii), lebo v oblasti nad dedinou Sokoľom sa konali veľké kráľovské poľovačky so sokolmi."
Hrad aj dedina mali svoje opodstatnenie aj z hľadiska obchodného. V obci sa platilo mýto za drevo- plte plavené po Hornáde, čo dokumentuje listina z roku 1423. V roku 1429 dostali Košice hrad Sokoľ i jeho obce. Podmienkou daru bolo, že sa hrad zrúca. V roku 1440 sa uvádza už ako ruina.
Čo sa týka národného zloženia obyvateľstva, B. Varsik uvádza, že dedina Sokoľ bola od počiatku prevažne slovenská a nikdy tu nedošlo k pretrhnutiu národnej kontinuity. V 16. storočí, v čase reformácie, tu bývali Slováci a aj lexikón z roku 1773 uvádza, že to bola slovenská dedina.
Zmeny názvu obce:
1332 - 1337: Alzokole (fara: Zakul)
1423: villa Zakolya
1427: Zakaly
1429: Zakolya
1555: Zakolya
1567: Szokolya
1699: Szokolya
1773: slovensky Sokolya, maďarsky Szkolya
1808: slovensky Sokol, Sokoly, maďarsky Szokolya
1906: Sokoľ
Prevažne podľa podkladov historika B. Varsika z diela Osídlenie Košickej kotliny spracoval: Slavomír Szabó
